Komiks ako jedinečná metafora sveta 1/2

Jako první z řady delších teoretických textů vám přínášíme příspěvek Pavla Keníže zabývající se otázkou, co to vlastně je komiks.

Priatelia!
Najprv mi dovoľte jednu osobnú poznámku: už dlhší čas mi nedá pokoj takáto otázka: je zmysluplné hovoriť o komiksovej teórii, alebo je takáta ambícia úplnym nezmyslom?
Aby som pravdu povedal, neviem! Spočiatku som sa o čosi ako komiksovú teóriu sám pokúšal, lenže čím hlbšie som tento prokejkt rozvíjal, tým väčšia neistota mi bránila v jeho dokončení. Dnes mám veľmi blízko k názoru, že komiksová teória neexistuje a, pravdepodobne, ani nikdy existovat nebude, lebo existovať nemôže! Prečo? K uvedenému názoru ma doviedlo viacero poznatkov, ktoré tu teraz nemienim rozvíjať. Veľmi rád by som totiž napísal samostatný článok na túto tému. Na tomto mieste chcem uviesť niečo iné : aj keď si myslím, že komiksová teória asi nie je možná, to, o čom som presvedčený do špiku kostí je skutočnosť, že komiks nestačí len produkovať a konzumovať, o komikse treba aj rozmýšľať a o výsledky tohoto rozmýšľania sa deliť! Práve v takomto duchu sa budú niesť nasledujúce riadky, práve o výsledky dlhšieho premýšľania o nesmierne fascinujúcom jave menom komiks by som sa s Vami rád podelil.
Keďže v našom kultúrnom priestore rozmýšľanie o komikse nie je samozrejmosťou, nemám inú možnosť, než začať od začiatku, a to pokusom o prispenie k položeniu základov takéhoto uvažovania. Aby som tak mohol urobiť, musím vysloviť najdôležitejšiu otázku: čo to vlastne komiks je?.

Ak sa pozrieme, aké odpovede ponúkajú vo svete, veľmi rýchlo zistíme, že rôzne: všeobecne prijateľná zhoda zatiaľ nie je pravdepodobná. Po porovnaní jednotlivých odpovedí sa dokonca komiks ukáže ako čosi rozporuplné – v globálnom meradle sa k nemu viaže množstvo protichodných názorov, ktoré možno s troškou zjednodušenia rozdeliť do dvoch reprezentatívnych množín.
Prvú tvoria emotívne reakcie.
Táto množina združuje dve krajnosti – dve radikálne stanoviská:
1. zaslepá kritika: názor, že komiks je úpadkovým prostriedkom bezduchej zábavy.
2. nafúkaná obhajoba: názor, že komiks je tzv. deviatym umením.
Ani v prvom ani v druhom prípade sa však neodpovedá správne. Prečo?
V oboch prípadoch sa zdôvodnenia opierajú len o malú časť spektra komiksových zošitov či knižiek – o tie, ktoré podľa prívržencov daného názoru potvrdzujú zastávané stanovisko, pričom o iných buď nevedia alebo ich ignorujú. Takéto odpovede teda nemôžu mať inú než relatívnu hodnotu! V nesmiernom množstve svetovej produkcie komiksu totiž možno objaviť prakticky akýkoľvek prejav – od vulgárnej pornografie a tupých skatologických fantazmagórií až po životopisy svätcov (napr. v kostole Saint-Pierre-le-Jeune v Štrasburgu).
Do druhej množiny odpovedí patria pokusy o racionálne vysvetlenia.
Sem zahŕňam pestrú paletu umiernenejších (a ďaleko presnejších), povedzme, hodnotovo neutrálnejších odpovedí, čiže všetky triezve formulácie tzv. „teoretických“ vysvetlení fenoménu komiks. Napriek tomu, že autori týchto formulácií stavajú viac na úvahe ako na dojme či predsudku, výsledky ich pokusov majú rovnako relatívny charakter ako závery prvej skupiny! Ako je to možné?
Napriek obdivuhodnému dielu Rudolpha Töpffera sa „teoretické“ vysvetľovanie komiksu rozvíjalo a stále rozvíja v neúplných podobách. Väčšina textov opisuje najmä formálnu stránku (tvorivé prístupy, postupy, metódy a pod.) alebo jeho dejinné premeny (história či „histórie“ rôznych typov komiksu). Takýto postup však vedie k vysvetleniu len jedného alebo viacerých aspektov (nikdy nie všetkých) inak komplexného fenoménu a nie komiksu ako takého. Najviac pozornosti sa prirodzene, ale chybne venuje najvýraznejšiemu z jeho aspektov – vizuálnej stránke, čiže jeho výtvarnej zložke. Ostatné aspekty sú zanedbané, až celkom nepovšimnuté. Často sa preto stáva, že z pokusu, ktorý ašpiruje na definovanie komiksu ako bohato štruktúrovaného a špecifického javu zostane manuál perspektívneho a figurálneho kreslenia, príručka psychológie výtvarného prejavu a cvičebnica komponovania výtvarného obrazu (1). Toto však o komikse nič podstatné nehovorí! Vskutku, či už zameriame pozornosť napr. na publikácie typu How to Draw Comics the Marvel Way (2), The Penguin Book of Comics (3) alebo na slávnu knihu Willa Eisnera Comics and Sequential Art (4), o komikse dostneme len čiastkový obraz, ktorý nereflektuje také podoby, aké mu dal, okrem iných, napr. Dave McKean. Podobná situácia vládne aj vo frankofónnom prostredí, resp.v celoeurópskom kontexte: publikácie ako, povedzme, dvojzväzková kniha L´Art de la BD (5), La Bande Dessinée autorky A.Baron-Carvaisovej či autora B. Peetersa (6) tiež neposkytujú definície v takom rozsahu, ktorý by obsiahol napr. radikálne experimenty Lewisa Trondheima alebo inovatívne postupy dvojice Mattotti/Kramsky . Ani obľúbené komiksové encyklopédie (7) v tomto smere neposúvajú definičné pokusy príliš ďaleko.
Aby nedošlo k nedorozumeniu – predchádzajúce riadky nie sú jednostranná kritika! Všetky spomínané práce sú prínosné, lebo obsahujú veľa dôležitých poznatkov. V čom je teda problém? Jednoducho, zatiaľ ešte nikto nezodpovedal nastolenú otázku tak, aby sa jeho odpoveď dala chápať ako základ pre pochopenie komiksu v jeho totalite. Prečo sa tak ešte nestalo?
Na príčine bude z najväčšou pravdepodobnosťou neistota, ktorá vládne okolo spôsobu, ako sa k položenej otázke postaviť, kde začať, z akého východiska postupovať. Jedno je ale isté: všade tam, kde hľadanie odpovede sprevádzal pokus zovšeobecniť skúsenosť a preniknúť pod povrchové rozdielnosti (8), odpoveď nadobudla omnoho presnejší charakter ako tam, kde ju nahradil opis vonkajších podôb.
Práve na prvý spomínaný postup by som chcel nadviazať a predstaviť v tomto článku návrh východiska a definície komiksu, ktorá by tento jav obsiahla v celej jeho komplexnosti.
Poďme to teda skúsiť!

Odpoveď na otázku Čo je to komiks? otváram nevyhnutným delením:
Slovo komiks má dva významy – prvý zastupuje špecifickú realitu a druhý špecifickú idealitu. V prvom prípade slovo komiks označuje vec, resp. skupinu vecí, čiže odkazuje na konkrétny predmet a v druhom prípade zastupuje druh veci, teda odkazuje na myšlienkový koncept.
Najprv sa pristavím pri prvom význame: komiks ako vec, resp. skupina vecí.
V jednotnom čísle slovo komiks zastupuje objekt zhmotnený vo forme samostatnej či pridruženej tlačoviny alebo v podobe elektronického obrazu (internet a DVD), vytvorený a rozšírený s cieľom osloviť špeciálne vybranú skupinu ľudí a určený na osobitý druh recepcie (osobitý druh čítania).
V množnom čísle potom toto slovo označuje bohato vnútorne členenú skupinu objektov, ktoré sa vzájomne líšia vonkajšími rozdielnosťami, ale ktoré majú rovnakú podstatu.
Podrobne opísať túto skupinu nie je možné, lebo takýto opis by si vyžiadal neúnosne veľa miesta. Každý, kto sa o to doteraz pokúsil (všetky historiografické a encyklopedické projekty), nevyhnutne doviedol svoj pokus do stavu neúplnosti, keďže nemohol inak ako postupovať pomocou vedomej či nevedomej selekcie alebo redukcie. Ide totiž o skupinu, ktorá združuje až prekvapujúce množstvo rozmanitých podôb! A navyše, táto skupina je nesmierne dynamická, čím chcem vyjadriť, že sa neustále kvalitatívne i kvantitatívne rozrastá. Najmä, ak do počtu zahrniem vitálnu fanzinovú a internetovú „scénu“, čiže amatérov a nadšencov, ktorých práca kvalitou často prevyšuje nudnú uniformitu profesionálov, ale ktorých z pochopiteľných dôvodov nemožno zaradiť do encyklopédií.
Pre potreby tohto článku postačí, ak uvediem „len“ základný náčrt viacnásobnej heterogenity (rozmanitosti) skupiny objektov, ktorú zastupuje slovo komiksy. Skúsenosť ukazuje, že je to predovšetkým:

1. Formátová a materiálová rozmanitosť
V prípade rozmerov a rozsahu je prakticky nemožné určiť typický formát. Rozmery komiksov sa líšia podľa ich pôvodu, typu, určenia apod. – vo svete je možné objaviť komiksy vo veľkostiach od miniatúrnych knižiek až po obrovské publikácie, od dvoj-trojpolíčkových stripov až po päťsto a viacstranové opusy (9).
Pokiaľ ide o materiál, tradičná (kolorovaná) perokresba na papieri dávno ustúpila pluralite výtvarných techník. Pre ilustráciu uvádzam slová A. Brecciu, ktoré tento ústup ilustrujú aspoň na individuálnej úrovni: „Ak budem na vytvorenie určitej atmosféry potrebovať kladivo, tak ho použijem. Nemusím pracovať iba s pierkom, ako je písané v biblii komiksových tvorcov, použijem taký nástroj, aký práve potrebujem; všetko je dovolené.“
Najrozšírenejším z materiálov, na ktorom sa reprodukuje práca väčšiny autorov, je, samozrejme, papier. Dnes už ale môžeme medzi ne prirátať aj výpočtovú techniku, látku, plátno, plasty… jednoducho všetko, na čo sa dá odtlačiť obraz. Nuž, a pokiaľ ide o tlač, ani tu neexistujú limity – vo svete komiksu sa využíva reprodukčná technika od rôznych typov priemyselnej tlače až po umeleckú tlač z výšky (linoryt, drevoryt, drevorez) a tlač z plochy (najmä sieťotlač) (10).

2. Kontinentálna a národná rozmanitosť
Komiks sa začal vyvíjať v Európe, ale môžem povedať, že približne v rovnakom čase sa objavil na väčšine svetových kontinentov. Okrem súboru spoločných prvkov, ktoré tvoria jeho identitu (k tejto téme sa dosaneme neskôr), sa jednotlivé komiksy vyznačujú sumou charakteristík, ktoré by sme mohli považovať za národné črty. V tomto zmysle je možné odlíšiť európsky typ komiksu od amerického či ázijského apod… Dokonca by sa dalo uvažovať nad tým, že každá krajina s rozvinutou „komiksovou kultúrou“ reprezentuje osobitú komiksovú estetiku či poetiku.

3. obsahová, formálna a výrazová rozmanitosť
Táto kategória je taká prehustená, až je otázne, či ju tu mám vôbec otvárať. Aby som aspoň naznačil, o čom hovorím, uvádzam nasledujúce spresnenie:
Pod obsahovou rozmanitosťou treba rozumieť obrovské množstvo rôznorodých tém, myšlienok, názorov, posolstiev atď., ktoré autori doposiaľ vyjadrili vo svojich komiksoch. Tradičnú dominanciu neosobných šablónovitých tematizácií konfliktu medzi dvoma antagonickými stranami- dobrom a zlom (americké komiksy typu super-hrdinov, dobrodružné, fantastické, hororové…komiksy) a satirickej kritiky sociálnej situácie (humoristický komiks) neutralizuje silný prúd osobných výpovedí o živote (autobiografické a zážitkovo-pocitové obsahy najrozmanitejšieho druhu…).
Pod formálnourozmanitosťou máme na mysli ťažko definovateľný počet prostriedkov vyjadrenia obsahu. V tomto kontexte ide o jedinečné kombinácie literárno-výtvarných postupov, ktoré sú podmienené špecifickou podstatou komiksu. Z literárneho hľadiska tak ide o osobité modifikácie všetkých slovesných druhov (epiky, drámy a, áno, aj lyriky) a všetkých literárnych žánrov tzv. triviálnej či populárnej literatúry. Okrem toho, dnes už existujú komiksové biografie, autobiografie, reportáže, eseje, fejtóny a pod., pričom nemožno zabudnúť na adaptácie literárnych diel a na teoretické reflexie (11)! Z výtvarného hľadiska potom ide o dvojrozmernú figuráciu podmienenú svojským princípom napodobňovania skutočnosti (tejto témy sa dotkneme neskôr)!
Pod výrazovou rozmanitosťou rozumiem nesmierne pestrú varietu individuálnych rukopisov, čiže súbor prvkov, ktoré autor vedome či nevedome pridá k formovému spracovaniu zvoleného obsahu. Aj keď sa žiaden autor pri tvorbe komiksu nevyhne zobrazeniu človeka (v mnohých prípadoch ide o zamaskovanú podobu človeka) , pretože komiks je imanentne antropocentrický (12), každý z nich toto zobrazenie spracuje inak, a to aj v prípade, že viacero autorov používa rovnaké formálne postupy.

4. Typologická rozmanitosť
Keďže v tomto článku nejde o tematizáciu existujúcich typov komiksu, nechám túto komplikovanú kategóriu uzavretú. Spomeniem len, že vo svete ich existuje veľké množstvo! Ako príklad možných typológii uvádzam:
– komiks pre deti, mládež a dospelých
– komiks fantastický> (napr. americkí super-hrdinovia) a komiks realistický (napr. francúzske pokusy zobrazovať „banalitu“ každodenného života súčasného človeka)
– komiks hlavného prúdu a komiks alternatívneho prúdu atď.
Každý typ je nositeľom špecifického zamerania, určenia a unikátnej estetiky.
Na tomto mieste uzatváram vysvetlenie prvého významu slova komiks, ktorým som sledoval dva ciele: dopomôcť k náprave nesprávnej semiózy (13) tohto slova a pripraviť východisko pre plnohodnotnú definíciu komiksu ako druhu.
V našich končinách má význam slova komiks limitovaný rozsah – proces ustáľovania tohto významu je deformovaný absenciou výraznejšej prítomnosti pôvodnej, ako aj prekladovej komiksovej produkcie. Toto slovo teda neznamená ani kreslený príbeh, obrázkovú literatúru, film na papieri, americký zošitový seriál, graficky zvýraznené citoslovce, bublinu s textom ani žiadnu inú, u nás s týmto slovom bežne zamieňanú, jednotlivosť, ale zo všetkého spomenutého trošku a ešte omnoho viac! V predchádzajúcich riadkoch som sa pokúsil ukázať, že slovo komiks vo svojom primárnom význame odkazuje na ďaleko komplexnejšiu realitu, ako si väčšina ľudí vôbec predstavuje, a ponúknuť také osvetlenie tohto významu, ktoré zahŕňa všetky jej existujúce podoby.

(1) Zriedkavejšie, ale predsa sa píšu aj vysvetlenia, kde dominuje literárna zložka. V takých prípadoch nejde o iné, než o nebezpečné príručky, ako napísať komiksový scénar, ktoré operujú a stavajú na hŕstke stereotypov, pričom akýkoľvek iný postup ignorujú, čím v začínajúcom autorovi úplne zabíjajú zárodky tvorivej autonómie! Na tomto mieste treba zdôrazniť, že komiks je natoľko mladý a nerozvinutý naratívny druh tvorivej aktivity, že tu nemôže byť nič zakázané ani prikázané, lebo akýkoľvek imperatív môže znamenať zmarenie „revolučného“ objavu. Komiks je jedna z mála oblastí, ktorej vývoj je stále otvorený! Každé „musí sa to robiť takto…“, k akým vedú rôzne manuály, má výlučne ekonomický základ – ide o fixáciu sterilných a impotentných postupov, ktoré implikuje veľmi obmedzený pojem komiksu.
(2) Ako nakresliť komiks na spôsob (vydavateľstva) Marvel – príručka tvorby komiksov typu super-hrdinov, ktorú napísali dve legendy amerického komiksu: Stan Lee a John Buscema. Vydavateľstvo Marvel – jeden z najväčších vydavateľských domov na svete, ktorý sa špecializuje na produkciu komiksov o maskovaných hrdinoch bojujúcich proti zlu. Medzi najznámejšie tituly tohto vydavateľstva patrian napr.: Spiderman, Fantastic Four či X-Men…
(3) Kniha o komikse z vydavateľstva Penguin Books autorov Perryho a Aldridgea – ide o históriu rannej fázy anglofónneho komiksu kombinovanú s pokusmi zadefinovať jedinečnú a autonómnu podstatu tohto fenoménu.
(4) Komiks a sekvenčné umenie od Willa Eisnera — jeden z najlepších pokusov o „teoretické“ vysvetlenie komiksu! Táto kniha rozoberá jeho špecifickú poetiku a, čo je menej obvyklé, dotýka sa v nej aj jej znakovej povahy! Eisner tu opisuje okrem výtvarného aspektu aj literárnu stránku a zmiešaný charakter komiksovej tvorby. Všetky tvrdenia názorne ilustruje ukážkami z vlastných komiksov. Okrem tejto knihy napísal aj ďalšiu dôležitú publikáciu: Graphic Storytelling and Visual Narrative (Grafické rozprávanie príbehov a vizuálna naratívnosť).
(5) Umenie komiksu (Tvorba komiksu) autora B. Duca – veľkoformátová publikácia v dvoch zväzkoch. Ide o veľmi pekne ilustrovanú a prehľadnú „učebnicu“ komiksovej tvorby – predovšetkým jej grafickej zložky. To, že Duc naozaj kladie oveľa väčší dôraz na výtvarnú zručnosť ako na čokoľvek iné, potvrdzujú jeho slová z úvodu knihy: „Komiks je príbeh vyrozprávaný v obrazoch. Jeho základ tvorí scénar, ktorý výtvarník preloží do jazyka obrazov až po jeho najmenšie detaily. V závislosti od schopností výtvarníka je potom príbeh lepšie alebo horšie rozpovedaný, presvedčivý alebo nepresvedčivý, menej alebo viac expresívny či zaujímavý na čítanie.“
(6) V oboch prípadoch ide o dve odlišné knihy s rovnakým názvom: Komiks. Vo frankofónnom svete sa dá objaviť množstvo ďalších zaujímavých kníh, ktoré korigujú tradičný pohľad na komiks. Okrem iných, napr. práce T. Groensteena či B. Moucharta.
(7) Napr. heslo komiksDictionnaire Mondial de la Bande Dessinée (Larousse) (Encyklopédia (slovník) svetového komiksu) hovorí o všeličom (trochu o histórii, trochu o národných rozdieloch, trochu o francúzskych názvoch…), len nie o tom, čo komiks vlastne je.
(8) Pokus prekročiť opísanie a vymenovanie istého množstva skutočností smerom k myšlienkovej abstrakcii.
(9) Ak by som mal uviesť príklad viac či menej štandardného formátu, nemôžem tak urobiť bez poznámky, že tento formát reprezentuje „len“ národnú podobu komiksu, a teda nie komiks v globálnom meradle: v Severnej amerike ide napr. o komiksový zošit s papierovou väzbou v rozmeroch cca 168×258 mm s počtom strán okolo 22 až 24 (bez zarátania príloh a inzercie) a vo Francúzsku, resp. v Belgicku ide o komiksový album s tvrdou väzbou vo veľkosti cca 23×30,5 cm s počtom strán okolo 50 až 60. Tieto údaje sú však naozaj len približné, rovnako hlavný, ako aj alternatívny prúd produkcie komiksov oboch krajín ponúka oveľa pestrejšie spektrum formátov.
(10) Príkladom radikálnych materiálových experimentov je napr. francúzska skupina mladých tvorcov: Institut Pacôme.
(11) Na tomto mieste treba vyzdvihnúť prácu Scotta McClouda Understanding comics, ktorá nielenže predstavuje zaujímavý „teoretický pokus“ o vysvetlenie komiksu, ale aj dôkaz, že takéto vysvetlenie je možné zrealizovať v podobe komiksu!
(12) Imanentne (imanentný — niečomu vlastný, prislúchajúci, vnútorný) antropocentrický – v jadre každého komiksu je ľudský prvok. Bez neho by komiks nebol možný.
(13) Proces, v ktorom niečo funguje ako znak; znakový proces, ktorého základnými činiteľmi sú znak (v tomto prípade slovo komiks), ním označovaný jav a používatelia znaku.

3 komentáře u „Komiks ako jedinečná metafora sveta 1/2“

  1. Jeste nez to zacnu cist: vetsi strukturovanost – jako treba nadpisy odstavcu a jejich odsazeni – by docela bodla .)

Komentáře nejsou povoleny.