Archiv autora: Pavel Keníž

Komiksová metaforizácia skutočnosti 2/2

1. Základný stupeň komiksovej metaforizácie
Každá komiksová narácia predpokladá nositeľa(ov) deja; bez tejto podmienky by komiks nebolo možné zrealizovať! Nositeľ deja v komikse je vždy simulácia, spodobnenie človeka. Toto spodobnenie má, samozrejme, zmiešanú povahu – skladá sa z výtvarného (obrázok ), ako aj z literárneho aspektu (fabulácia mien, vlastností, emócii, motivácii konania…čím sa obrázok « oživuje »). Ďalej musí byť toto spodobnenie rozmnožené do juxtapozičných radov a to v obmedzenom priestore (rozdelená plocha podkladového materiálu – papier alebo digitálna náhrada papiera). Stručne povedané, vytvorenie nositeľa deja komiksovej narácie podmieňuje estetická norma komiksu. Už v tejto počiatočnej fáze tvorby teda dochádza k metaforizácii, čiže k aktu vytvorenia metafory človeka, a to v podobe jeho hyperbolizovanej imitácie, ktorou autor vedome alebo nevedome vyjadruje svoj « postoj » k človeku. V tejto fáze tvorby komiksu ide jednoducho o vytváranie komiksových postavičiek.

Komiksová metaforizácia skutočnosti - obr. 2
Pokračování textu Komiksová metaforizácia skutočnosti 2/2

Komiksová metaforizácia skutočnosti 1/2

Priatelia!
Na tomto mieste budem pokračovať v úvahe, ktorú som otvoril v predchádzajúcom článku, a pokúsim sa posunúť o čosi ďalej v rozvíjaní myšlienok o komikse. Tak ako v prípade prvého textu, ani v tomto nepôjde o myšlienky, ktoré sa viažu k určitému množstvu zámerne zvolených komiksov, lež o myšlienky, ktoré majú ambíciu prekročiť relatívny ráz písania o konkrétnych komiksoch a dotknúť sa týmto prekročením fenoménu komiks v totalite jeho modalít (1). Opäť teda budem smerovať ku komiksu bez prívlastkov, čiže ku komiksu vo všeobecnosti! Iba takýmto postupom totiž možno ašpirovať na úlohu vybudovať solídnu ideovú bázu v zmysle kváziteoretickej propedeutiky (2), ktorá by prispela k vytvoreniu východiska pre také myslenie o komikse, aké by naplnilo tieto ciele:
Pokračování textu Komiksová metaforizácia skutočnosti 1/2