UKÁZKY > Z rozhovoru v nejnovějším AARGH!u je patrné, že Branko Jelinek je příkladem svědomitého a značně sebekritického autora se sklony k úzkostem, které způsobuje domnělá nedokonalost jeho díla.

„Je potřeba hlavně vysvětlit, že těch sedm let není žádná zásluha, jestli něco, je to spíš moje chyba,“ říká v něm slovenský autor o dlouhém vzniku třísetsránkového komiksu, který zatím nemá název, ale jeho hrdinou je opět Oskar Ed z Jelinkovy stejnojmenné trilogie.

„Je to pomerne komorný príbeh pojednávajúci o našich malých súkromných vojnách v rámci jednej rodiny. Pozrieme sa na ne z pozície chlapca, ktorý sa pred nimi pokúša uniknúť. A ako to už v živote niekedy býva, zvolí si útek z domova. Nech by sme však utekali akokoľvek rýchlo a akokoľvek ďaleko, niektoré veci nás vždycky doženú,“ přiblížil Jelinek děj pro Komiksárium.

Komiks už je dokreslený, Jelinek finišuje s doplňováním textů do bublin. „Prichádza čas, kedy potrebujem od projektu trochu získať odstup a skúsiť sa na to pozrieť z druhej strany barikády. Trochu tú knižku čítať a poladiť čo sa ešte dá. Takže to asi skončí tak, že sa stane mojim dovolenkovým čítaním. Keď zistím, že už nič viac nezachránim pošlem to pár vyvoleným s otázkou, či by som to nemal radšej všetko spáliť. No a potom príde prípadne na radu obťažovanie vydavateľov.“

A neměli by spíš nakladatelé obtěžovat Jelinka?